Národná rada

Slovenskej republiky

Jediný ústavodarný
a zákonodarný orgán v štáte

Národná rada (parlament) Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. 
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Poslanci sú zástupcovia občanov.
Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Ústava Slovenskej republiky | Piata hlava | Prvý oddiel

Rada zasadá stále,
ak nepreruší zasadanie uznesením

Národná rada – (parlament) Slovenskej republiky zasadá stále.

Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada  sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie.
Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady.

Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady môže zvolať schôdzu Národnej rady aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov.

Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením.

Verejné schôdze
zvolávané predsedom parlamentu

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.

Predseda Národnej rady  zvolá schôdzu Národnej rady aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.
Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Na požiadanie
Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi, alebo na schôdzi jej orgánu.

Čo je predmetom
uznášania vlády?

Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:

  • uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
  • ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
  • rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,
  • pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy,
  • zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
  • rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,
  • schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,
  • rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
  • uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,
  • voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
  • uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
  • vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, (ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p, Ústavy Slovenskej republiky),
  • vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
  • uznášať sa o návrhu na skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako sa schvaľuje zákon?

Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady,
poslanci a vláda Slovenskej republiky.

Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami,
Národná rada SR zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon vyhlásený.

Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky,
predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR.
Ak Národná rada SR po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta SR a prezident SR zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta SR.

Zákon nadobúda platnosť vyhlásením.
Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie ustanoví zákon.