„Štátna forma, pri ktorej vláda a zákonodarstvo vyplýva z moci ľudu. Pojem vznikol v starovekom Grécku na označenie politického zriadenia, tamojších mestských štátov (najmä Atén) v 6. – 4. stor. pr. n. l. a obnovil sa v buržoáznych revolúciách 18. a 19. storočia.
Demokracia v poňatí marxisticko-leninského učenia je forma štátu, v ktorom sa diktatúra vládnucej triedy zabezpečuje takým spôsobom, že sa na riadení i správe štátu zúčastňujú vo väčšej-menšej miere tí jeho obyvatelia, ktorí sa v danom spoločenskom zriadení považujú za plnoprávnych občanov a ktorým sa umožňuje, aby voľne uplatňovali svoje občianske práva. Svojou podstatou je teda demokracia – ako každá iná forma štátu – diktatúrou vládnucej triedy
…Demokracia v prenesenom zmysle znamená uznanie zásady podriadenia sa menšiny väčšine a sústavu organizačných princípov, dovoľujúcich skutočné uplatnenie vôle väčšiny.“
Pyramída (Bratislava: PRESSFOTO), 1972, čís. 23, s. 736. ISSN 0231-9047.